V knihe Genezis je zaznamenaný príbeh muža, ktorý mal meno „Ten, ktorý drží za pätu“ teda Jákob, alebo Jakub. Zaujímavé na tomto človeku bolo to, že stále o niečo zápasil. Vždy chcel to lepšie, väčšie, výhodnejšie. V Biblii sú záznamy o tom, že už v lone matky zápasil so svojím dvojčaťom Ézavom o to, kto sa narodí prvý! Nikdy nebolo slýchať o takomto dieťati! Zápas ešte nenarodených dvojčiat bol skutočne vážny a to až do tej miery, že ich matka, Rebeka, bola ustarostená a pýtala sa Boha, čo sa to v nej vlastne deje (Genezis 25:22-28).
A Hospodin jej odpovedal: Dva národy sú v tvojom živote a dva kmene sa rozvetvia z tvojho vnútra. Jeden kmeň prevládne druhý a starší bude slúžiť mladšiemu. Keď sa jej naplnil čas, aby porodila, hľa, dvojčatá boli v jej živote. Prvý, ktorý vyšiel, bol ryšavý a celý bol ako kožuch chlpatý, i pomenovali ho Ézavom. Potom vyšiel jeho brat a rukou sa pevne držal Ézavovej päty, i pomenovali ho Jákobom....
Keď chlapci vyrástli, Ézav sa stal zdatným lovcom a žil na poli, Jákob však bol pokojamilovným mužom a býval v stanoch. Izák si obľúbil Ézava, lebo rád jedával divinu, Rebeka si však obľúbila Jákoba.
Kniha Genezis obsahuje životopisy deviatich veľkých postáv: Adama, Ábela, Enoša, Henocha, Nóacha, Abraháma, Izáka, Jákoba a Jozefa. Najdlhší je záznam o živote Jákoba, ktorý zaberá takmer polovicu knihy Genezis. Prečo je také veľké množstvo strán knihy Genezis venovaných tejto jednej osobe? ... Dôvod, prečo je záznam o Jákobovi taký dlhý, spočíva v tom, že v rámci skúsenosti života nič netrvá tak dlho ako premena. Boli sme povolaní v jedinom okamihu aj spasení sme boli v okamihu. Bolo nám odpustené a boli sme znovuzrodení za menej ako jednu minútu. Premena je však celoživotná záležitosť. Odo dňa, keď sme boli spasení, podstupujeme proces premeny. (1)
Jákob hoci bol Bohom predurčený k tomu, že bude Božím, kniežaťom – kráľom, že bude vládnuť nad bratom, a napokon aj ostatným ľudom, hoci o ňom Boh povedal, že si ho obľúbil a Ézava zavrhol, Jákob nečakal na to, že to Boh naplní, chcel to všetko urobiť sám.
Keď raz Jákob uvaril jedlo a Ézav prišiel domov z poľa unavený, povedal Ézav Jákobovi: Daj sa mi najesť z toho červeného jedla, lebo som unavený. ... Ale Jákob povedal: Predaj mi najprv prvorodenstvo. Nato povedal Ézav: Beztak už idem umrieť, načo mi je teda prvorodenstvo? A Jákob povedal: Hneď mi to odprisahaj! A on mu odprisahal; tak predal svoje prvorodenstvo Jákobovi. (Genezis 25:29-33).
To čo Jákob nezískal počas zápasu v lone, to teraz získal ľsťou a prefíkanosťou. Ako to už býva, takéto skutky však neostanú bez povšimnutia. Navyše tu Jákobove intrigy neskončili, za čo môže s najväčšou pravdepodobnosťou jeho matka Rebeka. Naviedla ho na podvod „storočia“. Prvorodenstvo už mal, teraz už len získať otcovo požehnanie a všetky výhody, ktoré z toho plynú. Mala plán, zverila ho Jákobovi a on, chtiac nechtiac, na plán pristúpil a požehnanie získal (Genezis 27). To bolo samozrejme už príliš a preto musel okamžite utiecť, aby ho rozhnevaný brat nezabil a sklamaný otec nepotrestal. Rebeka mala opäť plán... Poslala ho za svojím bratom Lábanom do vzdialenej krajiny.
Jákob bol teda matkou formovaný na majstra intríg a podvodov. Ako mohol takýto človek byť kniežaťom Božím, niekým, kto má vyjadrovať Boha? Ako človek, ktorý myslí na svoje blaho a robí všetko preto, aby sa obohatil na úkor iných, ako takýto človek môže vládnuť Božou autoritou a reprezentovať pritom Boha? Musela nastať náprava, vlastne vnútorná premena.
Nenájdeme žiaden iný príbeh, ktorý by nám povedal toľko o premene, koľko nám hovorí Jákobov príbeh. Jákob bol vyvolený a predurčený. Božím zámerom s týmto vyvoleným človekom bolo premeniť ho na Božie knieža. Boh nechce premeniť dobrých, jednoduchých, priamych, poctivých ľudí, ktorí majú vysokú úroveň. Radšej premieňa podvodníkov, ako bol Jákob. Akým človekom ste vy? My všetci, vrátane sestier, sme Jákobmi. Či ste nepodviedli druhých? Sestry, pravdepodobne ste v niečom podviedli svoju matku, manžela, deti. Niektorí svokrovia podviedli svojich zaťov a niektorí strýkovia podviedli svojich synovcov. Nemyslite si, že ste veľmi dobrí. Sám seba nepovažujem za veľmi dobrého, ... zmýšľam o sebe ako o Jákobovi. Vedomie, že sme Jákobovia, by malo byť pre nás povzbudením. Nehovorte: „Ach, som taký zlý a nízky človek. Nie som človek na vysokej úrovni.“ ... Ste tým správnym človekom, ktorý môže poznať Božie milosrdenstvo a milosť.
Boh si nevybral dobrých ľudí. Keby záležalo na nás, asi by sme si všetci vybrali Ézava namiesto Jákoba. Keď ich porovnáme, Ézav bol lepší ako Jákob. Nikdy nikoho neoklamal ani nepodviedol. Avšak Boh si nevybral Ézava; vybral si Jákoba. Každý, kto bol vyvolený Bohom, je nezbedný. Ak ste dobrí, potom nemôžete byť vybraní Bohom. Zatiaľ čo Abrahám je príkladom ospravedlnenia z viery, Jákob je príkladom vyvolenia. Boli ste vyvolení? Potom musíte byť Jákobom, lebo Boh si vyberá len Jákobov. Boh je Boh a my Ho musíme uctievať ako Boha. Zvrchovane si vybral Jákoba, takéhoto podvodníka. (2)
Boh zvrchovane zariadil prostredie a okolnosti Jákobovho života. Keď Jákob a Ézav boli ešte v lone svojej matky, bojovali o to, kto sa narodí ako prvý (25:22-26).
Aj keď bol Jákob porazený, svoju porážku neuznal. Namiesto toho držal Ézava za pätu (25:26), čo naznačilo, že odmietol uznať porážku. To isté platí aj o nás. Často sme porazení svojím Ézavom, ale neuznáme to a ďalej ho držíme za pätu. Niekedy sú sestry porazené svojimi manželmi, ale odmietnu uznať svoju porážku a držia manžela za pätu. Inokedy sú manželia porazení svojimi manželkami a stanú sa tými, ktorí držia za pätu. Možno ste mali takú skúsenosť aj dnes. My všetci sme Jákobovia. Boh si nás vybral a my sme pod Jeho opracovávajúcou rukou. (3)
Je nemožné popísať Jákobov príbeh v jednom príspevku na internete. Jákob musel prejsť strastiplným životom u Lábana, svojho príbuzného a zároveň zamestnávateľa, ďalej nebol spokojný s tým akú ženu pre neho vybral Boh, znova zakročil a skončil napokon so štyrmi ženami a dvanástimi synmi ďalšími dcérami. Jeho deti neboli vysnívaní anjelici, boli to neposlušné deti, plné nápadov, podvodov a intríg, ktoré svojho času vyvolali bezmála vojnový konflikt v ich regióne. K tomu všetkému stáda dobytka, oviec, kôz, majetok, stany, ťavy, práca na poli, hladomor (kríza) na celej zemi, spory so susedmi, nezhody v rodine, smrť milovaných ľudí... Jákob však mal aj sen, sen o Božom dome. Toto videnie Božieho domu ho udržiavalo celý Jeho život. Uvidel, že Boh túži po domove a uvedomoval si, že aj on sám je na tom rovnako.
Nie je ťažké pochopiť, prečo tejto jednej osobe venuje Biblia viac ako 25 kapitol. Jákobov príbeh hovorí totiž o NAŠEJ premene, premene z „Jákobov“ na Božie kniežatá vyjadrujúce Boha všade kde sú. Tak teda, Boh má s nami všetkými zámer, k tomuto Svojmu zámeru nás aj predurčil a povolal. On tento zámer aj dokoná, nie je potrebné, aby sme sa snažili dosiahnuť niečo intrigami, alebo prehnanou snahou. Pán to, čo začal dokoná a všetky veci, okolnosti, osoby a udalosti okolo nás spolupôsobia s pôvodným Božím úmyslom.
Na jar by mal byť vydaný 4. zväzok knihy nazvanej Štúdium života v knihe Genezis. Väčšina tejto knihy hovorí o Jákobovi a aj úryvky uverejnené v tomto príspevku sú z tejto knihy, rovnako ako aj nasledovných pár odstavcov:
Keď sa zamyslíte nad svojou minulosťou, a správne jej porozumiete, uvedomíte si, že ste prežili presne to isté čo Jákob. Len nemnohí z nás boli spasení, keď žili v dobrom domove pod milujúcou starostlivosťou matky. Väčšina z nás bola spasená, keď sme boli osamelí a prinútení trpieť. Niektorí stratili svoju matku, otca, snúbenicu, manželku, manžela alebo deti a boli preto veľmi osamelí. V zásade môžeme povedať, že sme boli spasení, keď sme trpeli a boli sme osamelí. Nebeský sen neprišiel v priebehu rokov, keď sme žili zahrnutí starostlivosťou našej milujúcej matky. Kedy k nám prvýkrát prišiel sen z neba? Všetci sme taký sen mali. Prvým snom nášho duchovného života bolo naše spasenie. Ako uvidíme, každá duchovná vízia je sen. V akej situácii ste sa nachádzali, keď ste tento sen dostali prvýkrát? Ako môžu mnohí z nás dosvedčiť, naše okolnosti vôbec neboli príjemné. Niektorí trpeli, iní boli osamelí a ďalší sa ocitli v nepriaznivých podmienkach. Boli sme prinútení trpieť, blúdiť a žiť osamelo. Prvý nebeský sen sme dostali, keď sme z nášho pohľadu prišli o všetko na zemi, prežívali utrpenie a boli sami.
Čo je zámerom Božieho povolania? Je to premena Jeho povolaných na kráľov. Tento zámer vidíme na Jákobovi, nie na Abrahámovi ani na Izákovi. ... Väčšina kresťanov dnes nevie, aký je zámer ich života. Možno povedia: „Boli sme spasení, aby sme viedli šťastný život, aby sme dnes mali pokoj a radosť a aby sme v budúcnosti išli do neba.“ Avšak Nový zákon jasne zjavuje, že zámerom Božieho vyvolenia, predurčenia a povolania je synovstvo (Ef 1:4-5). Boli sme predurčení k synovstvu. Nie sme obyčajní synovia; sme kráľovskí synovia, synovia kráľovskej rodiny, ktorým je určené byť kráľmi. List Rimanom 8:29 hovorí: „Lebo ktorých (Boh) vopred poznal, tých aj predurčil na podobu obrazu svojho Syna.“ To je Boží zámer. Božím zámerom nášho vyvolenia, predurčenia a povolania je učiniť z úbohých hriešnikov kráľovských synov, aby sme po dokončení procesu premeny, mohli vládnuť ako králi.
Genezis 1:26 zjavuje, že Božím zámerom pri stvorení človeka bolo, aby človek vyjadroval Boha na Jeho obraz a zastupoval Boha s Jeho panstvom. Tiež Nový zákon hovorí, že sme boli učinení kňazmi a kráľmi (Zj 1:6; 20:6). Ako kňazi nesieme Boží obraz, aby sme Ho vyjadrovali, a ako králi máme Božie panstvo, aby sme Ho zastupovali. ... Teraz denne podstupujeme proces premeny, aby sme mohli niesť úplný Boží obraz a uplatňovať Jeho autoritu.
Keď sa na seba pozrieme, povieme si: „Čím viac sa na seba pozerám, tým menej vyzerám ako Boží syn, o to menej ako kráľ. Aký som úbohý! Aj keď som bol spasený už pred mnohými rokmi, som stále taký úbohý.“ Chvála Pánovi, že si uvedomujeme, akí sme úbohí. Nebuďte sklamaní a nedajte sa znechutiť. Práve preto podstupujeme proces Božej premeny.
Čo bolo zámerom Jákobovej skúsenosti? Bolo tým zámerom vari to, aby mal pokoj, radosť a šťastný život? Keby sme povedali, že áno, Jákob by odpovedal: „Nesúhlasím s vami. V celom svojom živote som nemal priveľa pokoja, a to dokonca ani v lone svojej matky. Boh ma nedal na prvé miesto; musel som o to bojovať. A keď som boj prehral, nemal som žiaden pokoj. Podviedol som svojho brata a on ma chcel zabiť. Vtedy mi matka pomohla v úteku k môjmu strýkovi Lábánovi. Lábán vedel podvádzať oveľa lepšie ako ja. Nehovorte mi nič o pokoji. Nemal som priveľa pokoja ani radosti, ale prežil som mnoho opracovávania.“ Božím zámerom pre Jákoba nebolo dať mu pokoj, radosť a šťastný život a potom ho vziať do neba. Božím zámerom bolo opracovávať tohto úbohého podvodníka, dokiaľ nebude premenený na Božie knieža, ktoré nesie Boží obraz, aby Boha vyjadroval, a ktorý uplatňuje Božie panstvo, aby Boha zastupoval. To je Boží cieľ. Keď sa dostaneme na koniec knihy Genezis, uvidíme, že Izrael bol presne takýmto človekom. Keď uvidel faraóna, nepovedal ani slovo. Jednoducho zodvihol ruky a požehnal mu (47:7, 10).
Jákob napokon niesol Boží obraz a úplne vyjadroval Boha. Okrem toho bol prostredníctvom Jozefa aj tým, kto mal vládu nad celou zemou a zastupoval Boha na zemi. Na konci knihy Genezis teda vidíme Boží cieľ, cieľ Božieho vyvolenia. Dnes ideme po Jákobovej ceste. My všetci sme boli povolaní, ospravedlnení a tešíme sa z Božej milosti. Zároveň zakúšame Božie zaopatrenie. To je Božie výchovné zaobchádzanie a Božia premena. To z nás učiní nielen Božieho syna, ale tiež Izraela, teda Božie knieža. (4)