Watchman Nee

POČIATKY SLUŽBY

Watchman Nee krátko po svojom spasení začal milovať Pána a mal veľkú túžbu kázať evanjelium svojim spolužiakom a krajanom vhod či nevhod. Skrze jeho kázanie boli privedení k Pánovi takmer všetci jeho spolužiaci a do jeho školy v roku 1923 prišlo prebudenie, ktoré sa na široko rozšírilo medzi ľuďmi jeho mesta. Stovky ľudí bolo spasených a ich životy boli zmenené. Watchman Nee nechodil do žiadnej teologickej školy, či biblického inštitútu. Väčšinu toho čo sa naučil ohľadom Krista, vecí Ducha a cirkevných dejín získal štúdiom Biblie a čítaním kníh duchovných ľudí. Watchman Nee nebol iba skvelým študentom Biblie, ale tiež čitateľom duchovných kníh. Mal význačný dar vyberať, pochopiť, rozlíšiť a zapamätať si správny materiál. Bol schopný okamžite uchopiť hlavné body akejkoľvek knihy.

ŽIVÁ VIERA

Kvôli pracovnému preťaženiu a nedostatku primeranej telesnej starostlivosti v roku 1924 Watchman Nee ochorel na tuberkulózu. Bolo to natoľko vážne, že sa rozšírili nepravdivé správy o jeho smrti. Počas svojej choroby sa naučil dôverovať Bohu ohľadom svojej existencie a Boh sa o neho verne postaral. Boh ho milostivo uzdravil z tuberkulózy, avšak vo svojej zvrchovanosti ho ponechal s angínou pectoris. Každú chvíľu tak mohol zomrieť. Toto ho však spontánne uviedlo do úplnej dôvery v Pána. V každej chvíli žil skrze vieru v Boha, a po všetky tie roky až do smrti ho Boh zásoboval svojou milostivou starostlivosťou a životom vzkriesenia. Skrze takéto fyzické ťažkosti zakúšal a radoval sa z Boha oveľa viac, než by to bolo možné, bez nich. Božské uzdravenie, ktoré Watchman Nee prežil, nebolo iba zázračným Božím skutkom, ale bolo to pôsobením života vzkriesenia, skrze milosť uplatňovania živej viery vo verné Božie Slovo pre vzdelanie a rast života. Nebol to iba zázrak Božej moci, bolo to úplne záležitosťou milosti a božského života.

ŽIVOT A DIELO

Kedykoľvek bol Watchman Nee na niečo opýtaný, jeho odpoveď bola vždy praktická, k téme, jasná, plná pomazania a svetla. Spôsob jeho správania bol veľmi prirodzený a otvorený, bol človekom ľahko prístupným. Mal široké srdce. V duchovných záležitostiach sa vyšplhal do výšok a dotýkal sa hlbín. Mal bohaté porozumenie a skúsenosť vo veciach týkajúcich sa Božieho princípu a zámeru. Vždy zanechával príjemný dojem, napriek tomu však, vždy vzbudzoval rešpekt. Jeho postoj bol jemný a tichý, a jeho slová boli plné pomazania. Pri rozhovore s ním nebol pocíťovaný odstup, ale pocit osvieženia a podpory. Dojem, ktorý zanechávali jeho slová a spôsob správania, je nezabudnuteľný. Watchman Nee uvidel dôležitú vec, ktorá sa týka našej služby, že nezáleží na kvantite, ale na kvalite. Skutočná služba je pretekaním života.

UVÄZNENIE

Vo februári 1949 sa Watchman Nee po mnohých modlitbách a zvažovaniach rozhodol ostať v Šanghaji kvôli svojmu bremenu pre cirkvi, spolupracovníkov a Pánovo svedectvo vo vnútro zemnej Číne. Na jednej strane plnosťou dôveroval v Pánovu zvrchovanosť, na druhej strane si uvedomoval nebezpečenstvo a bol pripravený obetovať sa pre Pánovo svedectvo. Na jar v roku 1952 bol zatknutý a uväznený pre svoju vieru a v lete v roku 1956 bol po dlhom súdnom procese odsúdený na pätnásť rokov väzenia. Nikdy však nebol prepustený. Počas jeho väzenia boli dovolené príležitostné návštevy iba jeho manželke. Tá zomrela 7. novembra 1971. Watchmana Nee hlboko zarmútila jej smrť a úplne ho odrezala od kontaktu s vonkajším svetom. Onedlho potom, 30. marca 1972, došiel tiež Watchman Nee na koniec svojho putovania na tejto zemi a spočinul v Kristovi, ktorému slúžil za cenu svojho života. Pod vankúšom zanechal kus papiera s niekoľkými riadkami veľkých slov napísaných trasúcou sa rukou: "Kristus je Boží Syn, ktorý zomrel za vykúpenie hriešnikov a po troch dňoch vstal zmŕtvych. To je najväčšia pravda vo vesmíre. Umieram pre svoju vieru v Krista." --Watchman Nee.

Ďalšie citáty "Je dôležité, aby sme prijímali Božie usporiadanie vo svojich okolnostiach. Jedná sa o výchovu Ducha Svätého. Čo len jeden útek pred Božím usporiadaním znamená stratu príležitosti, aby sa zväčšila naša kapacita. Veriaci nemôže nikdy zostať rovnaký potom, čo prejde utrpením." "Keď som začal slúžiť Pánovi, mal som isté obavy o svoje živobytie. Keďže som však mal kráčať Pánovou cestou, spoliehal som sa na to, že ma hmotne zabezpečí On. V rokoch 1921 a 1922 žilo v Číne len veľmi málo kazateľov tak, že by sa spoliehali iba na Pána. Keď som však vzhliadol k Pánovi, povedal: "Ak nedokážeš žiť vierou, nemôžeš pre mňa pracovať." Vedel som, že k tomu, aby som slúžil živému Bohu, musím konať živé dielo a mať živú vieru. Boh zaopatril všetky moje potreby a nikdy nesklamal."