Blog používateľa Publikácie Prúd

Často sme mali a možno aj často mávame pocit, že nám niečo chýba, myslím skutočne chýba, niekde hlboko v nás sme stále nespokojní, smädní. Nikde nie sme „doma“, nikde si od tohto hlbokého a často veľmi ukrytého, no stále existujúceho pocitu „neoddýchneme“. Tento pocit je skutočný a hoci sa ho mnohí ľudia snažia prehliadať, alebo „zahnať“ zábavou, či rozptýlením rôzneho druhu, vždy tu ostáva. Dokonca ani láska medzi ľuďmi tento pocit nedokáže utíšiť. Čo s tým? Asi najlepšie to robia tí, čo tento pocit prehliadajú, alebo „upíjajú“ zábavou, či rozptýlením, zdá sa. Nie je to však tak. Tento pocit je prirodzený pocit každej ľudskej bytosti, je to pocit, je to prahnutie po zmysle človečenstva. Tým vnútorným smädom, tým hlbokým prahnutím našej bytosti je vrodená túžba po Bohu. Niet človeka, ktorý by...

Je ľudské POTREBOVAŤ BOHA. V skutočnosti nemá naša potreba Boha nič spoločné s náboženstvom ani so žiadnou našou slabosťou, či hriešnosťou. Boha potrebujeme jednoducho preto, lebo sme ľudia. Hlboký význam našej potreby Boha je priam znakom pravej a normálnej ľudskosti. Kráľ Dávid povedal: „Ako jeleň dychtí po vodných bystrinách, tak dychtí moja duša po Tebe, ó Bože!“ (Žalm 42:2). Takto vyjadril svoju túžbu po Bohu dávny panovník - kráľ Dávid. Jeho túžba nie je náboženská; pramení zo skutočnosti, že Dávid bol človek ako každý druhý. Smäd po Bohu je základnou charakteristikou toho, že sme ľudia; odlišuje nás od všetkých ostatných živých stvorení na zemi.