Spôsob naplnenia Božieho zámeru
Čítanie z Písma: Gn 2:7-9; Jn 1:4; 6:35, 57; 4:14, 24; 6:63.
Boží zámer
Božia ekonómia aj Božie budovanie závisia od stromu života. Prvá kapitola knihy Genezis podáva úplný opis Božieho stvorenia. Šiesteho dňa Boh stvoril človeka s úmyslom byť Jeho obrazom a potom zveril človeku Svoju autoritu (Gn 1:26). Obraz znamená vyjadrenie. Váš obraz vyjadruje niečo z vás. Boh stvoril človeka podľa Svojho obrazu, aby sa človek stal Jeho vyjadrením vo vesmíre a na tejto zemi. Boh je skrytý a neviditeľný, a napriek tomu sa vo Svojom srdci túži vyjadriť prostredníctvom človeka. Boh nestvoril v tom istom čase tisíce ľudí. Stvoril len jedného človeka, v ktorom boli zahrnutí aj všetci potomkovia tohto jedného človeka. Boh stvoril súhrnného človeka na Svoj obraz, aby mohol vyjadriť Seba. Z toho dôvodu je človek pravým obrazom, pravým vyjadrením Boha.
Prečo Boh poveril človeka aj Svojou autoritou? Boží zámer spočíva vo vyjadrení Seba, avšak tento zámer vážne zmaril Boží nepriateľ. Boh má vo vesmíre a na zemi nepriateľa, ktorý sa tejto zeme zmocnil a ukradol ju z Božích rúk. Boh teda musel stvoriť človeka a tak sa s nepriateľom porátať. Práve s týmto zámerom Boh zveril človeku Svoju autoritu, aby človek bol nielen Jeho vyjadrením, ale aj Jeho zástupcom. Človek má zastupovať Boha na tejto zemi ako skutočná autorita, ktorého úlohou je odstrániť Božieho nepriateľa.
Boh dal Adamovi autoritu, aby panoval nad zemou, a predovšetkým vládol „nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi“ (Gn 1:26). Tým sa myslí, že plazy predstavujú Božieho nepriateľa. V 3. kapitole knihy Genezis sa objavuje hlavný predstaviteľ plazov, had, Boží nepriateľ. Had v 3. kapitole knihy Genezis a škorpióny v 10. kapitole Lukášovho evanjelia, predstavujúce hriešnych a nečistých zlých duchov, sú plaziace sa živočíchy. Boh zveril človeku Svoju autoritu, aby človek mal nielen moc, ale aj právo panovať celej zemi a podmaniť si ju. Pretože zem podľahla vzbure, musela sa dať podmaniť. Tieto dva aspekty nachádzame vo všetkých šesťdesiatich šiestich knihách Biblie. Pokiaľ ide o pozitívne veci, Božím zámerom je vyjadriť sa cez súhrnného človeka, a z negatívnej strany, Jeho zámerom je vďaka tomuto súhrnnému človeku odstrániť Svojho nepriateľa, Satana. Na konci Svätého Písma sa objavuje mesto nazvané Nový Jeruzalem (Zj 21:2). Toto mesto vyjadruje Boží obraz (Zj 21:11; 4:3) a vykonáva Božiu autoritu (22:5; 21:24-26). Nový Jeruzalem je pravým vyjadrením a predstaviteľom Boha.
JeSŤ zo stromu života
V prvej kapitole knihy Genezis spoznávame Boží zámer, úmysel, avšak nie spôsob, ako sa má tento zámer dosiahnuť, ako sa má naplniť Boží úmysel. Tento spôsob nevidíme v prvej kapitole knihy Genezis, ale vidíme ho v druhej kapitole. O aký spôsob ide? Je ním strom života (Gn 2:9). Po tom, ako sú zjavené slová „obraz“ a „panovanie“ (vláda), nachádzame v Genezis 2 slovo „život“. Ako by sme mohli, my stvorené ľudské bytosti, vyjadrovať Boha, keby sme nemali Boží život? Môžete si ma odfotografovať, ale fotografia zachytí len určitý obraz bez života. Ak je vo vás Boh životom a žije vo vás, ste schopní Boha prežívať a úplne Ho vyjadrovať. Spôsob naplnenia Božieho zámeru vidíme v strome života. Dokonca i otázka autority na zastupovanie Boha je založená na strome života. Ako môžete vykonávať Božiu autoritu, pokiaľ nemáte strom života, Boha, ktorý je vaším životom? Na naplnenie obidvoch stránok Božieho zámeru – vyjadrovať a zastupovať Boha, potrebujeme, aby On bol pre nás životom. Pokiaľ máme byť pravým vyjadrením a máme zastupovať Boha, potrebujeme, aby Boh žil v našom vnútri.
V dejinách sveta badáme veľa náboženstiev s mnohými prirodzenými predstavami. Takmer všetky náboženstvá spája rovnaká myšlienka, že Boh je Stvoriteľ a my sme stvorenie. Boh ako Stvoriteľ je veľký a od nás je veľmi vysoko a ďaleko a my sme zasa takí malí a nízki. Na to, aby sme mohli uctievať Stvoriteľa Boha, sa musíme pokoriť a padnúť pred Ním na zem. Nepovedal by som, že to nie je správne, ale opýtal by som sa vás, čo kázal Boh človeku po tom čo ho stvoril. Boh nepovedal: „Adam, uvedom si, že si malý tvor a Ja som tvoj veľký Stvoriteľ. Ja prebývam stále na tróne a ty musíš predo Mnou vždy padnúť a uctievať Ma.“ Takúto myšlienku v knihe Genezis nenájdeme.
Kniha Genezis hovorí, že Boh človeka po jeho stvorení postavil pred strom života. Boh nedal človeku zoznam prikázaní. O to sa po páde postaral Mojžiš, nebolo to Božím dielom na základe Jeho večného zámeru. Zákon je daný v 20. kapitole knihy Exodus, nie v 2. kapitole knihy Genezis. Genezis 2 podáva prvý obraz Božieho zaobchádzania s človekom, ktorého stvoril. V Biblii existuje princíp takzvanej prvej zmienky. Každá prvá zmienka o určitej veci stanovuje istý princíp. Prvá zmienka o Božom zaobchádzaní s človekom hovorí, že Boh postavil Adama pred strom života a prikázal mu, aby si dával pozor na to, čo je (Gn 2:16-17). Boh človeku neurčuje, čo má robiť, ale čo má jesť. Ak bude dobre a správne jesť, bude si aj správne počínať.
Týmto stromom života je Boh v Kristovi ako Duch, ktorý má byť v nás životom. Je to Trojjediný Boh, Otec v Synovi a Syn ako Duch. Pred naším prijatím Pána sme pravdepodobne na Boha ani nepomysleli. No keď sme boli spasení alebo oživení, dozaista sme sa okamžite rozhodli, že budeme Pánovi slúžiť, konať zo všetkých síl dobré skutky pre Jeho potešenie a budeme „chodiť do kostola“, aby sme sa Mu klaňali. Tieto myšlienky, vyplývajúce z našich prirodzených predstáv, sú chybné. Boží úmysel nespočíva v slúžení, konaní dobra pre Jeho potešenie ani v klaňaní sa Mu náboženským, obradným spôsobom. Boží úmysel je, aby sme Boha jedli. Boha musíme jesť. Prvé vyobrazenie Božieho zaobchádzania s človekom nehovorí o konaní, ale o jedení.
Boh dal človeku sám Seba vo forme pokrmu. Zreteľne to vidíme v Jánovom evanjeliu. Ján hovorí, že na počiatku bolo Slovo, to slovo bolo Boh a v Ňom bol život (1:1, 4). V jeden deň Pán vykonal zázrak nakŕmenia päťtisíc ľudí piatimi jačmennými chlebmi a dvoma rybami (6:9-13). Potom z Neho ľudia chceli urobiť kráľa. Túto ponuku neprijal (6:15). Neskôr im povedal, že neprišiel, aby bol kráľom a panoval ľuďom navonok, ale aby bol chlebom života a pokrmom (v. 35, 57). Prišiel preto, aby sme Ho jedli. Pán netúži po tom, aby sme premýšľali, ako Mu máme slúžiť, klaňať sa Mu alebo ako Ho máme oslavovať. Chce, aby sme Ho považovali za svoj pokrm. Prišiel, aby sa nám dal ako život v podobe pokrmu. Musíme Ho prijímať ako pokrm, tým, že sa Ním sýtime a jeme Ho. „Ten, kto mňa je, bude žiť skrze mňa“ (Jn 6:57b).
Musíme veriť v Pána Ježiša, pretože Ho potrebujeme ako náš život (Jn 3:16, 36). Veriť v Neho znamená prijímať Ho do seba ako život (Jn 1:12-13). Pán Ježiš nie je iba naším objektívnym Spasiteľom, ale aj naším subjektívnym životom. Takýto život vskutku potrebujeme. Keď prijmeme Pána, náš problém sa netýka toho, čo robíme, ako slúžime alebo ako sa klaniame, ale ako jeme. Ako jete, čo jete a koľko jete? Boh človeka bezprostredne po jeho stvorení postavil pred strom života, aby sa stal jeho pokrmom. To znamená, že Boh dal človeku samého Seba ako život vo forme pokrmu. Boh nezamýšľal požiadať človeka, aby pre Neho robil, čo mu prikáže. Božím zámerom je, aby človek jednoducho prijímal Boha ako svoj pokrm, aby sa živil Bohom.
ZmeNIŤ svoju predstavu od činnosti k jedeniu
Dúfam, že Pán zmení vaše chápanie tak, aby ste prešli od činnosti k jedeniu. Ak sa stanete kresťanom, ktorý nielen koná, ale aj je, bude to skvelé. Dnešné Kresťanstvo kladie dôraz na činnosť a dielo. Kresťanstvo pokleslo na náboženstvo skutkov, náboženstvo činnosti a náboženstvo námahy. Avšak prvotným Božím úmyslom nie je, aby sa človek namáhal, ale aby hodoval a jedol Boha, vychutnával Ho. Jánovo evanjelium 4:24 hovorí, že Boha musíme uctievať (RCV). Musíme však vedieť, čo slovo „uctievať“ znamená. Podľa úplného kontextu 4. kapitoly Jánovho evanjelia je zmysel Pánovho výroku v tom, že piť Ho ako živú vodu v 14. verši znamená Ho uctievať v 24. verši. Keď Ho pijete ako živú vodu, znamená to, že Ho uctievate. Čím viac Ho pijete, tým viac Ním budete naplnení a tým viac Ho budete uctievať. Najlepší spôsob uctievania Pána je piť a jesť Ho, živiť sa Ním, vychutnávať a vstrebávať Ho.
Zdá sa ľahké povedať, že už nebudeme ako kresťania konať, ale budeme jesť. Hovoriť to môžete, ale vaše modlitby k Pánovi sa pravdepodobne vôbec nezmenia. Azda sa budete naďalej modliť: „Pane, pomôž mi dnes robiť správne veci. Ty poznáš moje slabosti, vieš, ako sa rýchlo rozčúlim. Pane, pomôž mi, aby som sa dnes nerozčuľoval.“ Takouto modlitbou dokazujete, že vás stále ovláda predstava robenia vecí. Ak by ste boli ochotní nechať sa oslobodiť od tohto konania, bol by to „pravý zázrak“. Musíte uvidieť túto víziu. Len čo vás Pán osvieti, povedzte: „Pane, nechcem mať nič dočinenia s robením, a preto Ťa nežiadam, aby si mi pomohol niečo robiť. Pomôž mi však, aby som sa sýtil Tebou a jedol som Teba.“ Ja sám sa to učím viac ako päťdesiat rokov. Chvíľami som sa od toho odvrátil. Kedykoľvek som začal Pána prosiť, aby mi pomohol, musel som sa hneď zastaviť a povedať: „Pane, otváram sa Ti. Ty si moje vychutnávanie.“
Podľa všetkého si uvedomujete nevyhnutnosť prestať s konaním, no na druhej strane to neľahko vypúšťame z hlavy. Záležitosť robenia vecí máme totiž v krvi. Horko-ťažko sa toho zbavujeme. Musíme si uvedomiť, že Hospodin človeka hneď po stvorení postavil pred Seba a dal sa mu v podobe stromu života za pokrm. Všetci sa musíme naučiť sýtiť Pánom a jesť Ho. Pre Číňanov zastávajúcich Konfuciovo učenie je veľmi ťažké zabudnúť na skutky. Všetci si musíme v prvom rade uvedomiť, že Pán vôbec nezamýšľa, aby sme pre Neho niečo robili. Pánovým úmyslom je deň čo deň dávať sa nám ako pokrm. V Jánovom evanjeliu vidíme najprv Pána ako život (1:4), chlieb života (6:35), vodu života (4:14) a ako dych života, vzduch (20:22). Pán je život, pokrm, nápoj a vzduch. To všetko je pre vás, aby ste neboli kresťanmi, ktorí konajú, ale kresťanmi, ktorí vychutnávajú. Musíme Pána vychutnávať ako život, pokrm, vodu a vzduch. Musíme Ho vdychovať, piť a sýtiť sa Ním, aby sme žili z Neho a v Ňom.
Ako vychutnávať KRISTA
Taktiež sa musíme naučiť vychutnávať Krista. On je pre nás život, pokrm, voda a vzduch, ale ako Ho môžeme vychutnávať? Pokiaľ chceme Pána vychutnávať, musíme sa otvoriť, a to nie len povrchne, ale do hĺbky. Neotvárajme len svoju myseľ či dokonca svoje srdce, ale musíme otvoriť aj svojho ducha. Azda hovoríte, že ste veľmi otvorení Pánovi. Avšak, ako a ako hlboko ste otvorení Pánovi? Nejaký brat sa môže javiť, že je ku každému otvorený, no v skutočnosti to môže byť iba povrchné. Nie je otvorený do hĺbky. Keď prichádzame k Pánovi, často otvárame len myseľ, ale nie celé srdce. Niekedy snáď otvoríme aj srdce, ale niečo hlboko v nás aj tak môže zostať zavreté. Musíme sa otvárať z hĺbky svojej bytosti. Pokiaľ sa chceme naučiť vychutnávať Pána, musíme sa naučiť jedno – vedieť sa otvárať. Otvárajme sa do takej miery, že otvoríme svoju myseľ, srdce a nakoniec aj ducha. Musíme Pánovi otvárať hlbiny celej svojej bytosti.
Kedysi som sa nazdával, že keď hovoríme o pití Pána, znamená to, že Pán nie je vo mne. Neskôr som však zo skúsenosti a z čítania Svätého Písma, najmä zo štvrtej kapitoly Jánovho evanjelia, zistil, že pitie Pána pozostáva v niečom inom. Od nášho prijatia Pána, On je prameňom živej vody v našom vnútri. Nedomnievajte sa, že prameň je v nebesiach alebo mimo vás. Musíte si uvedomiť, že Pán ako živá voda je vo vás živým prameňom v najhlbšej časti vašej bytosti – vo vašom duchu. Jánovo evanjelium 4:14 hovorí: „Voda, ktorú mu ja dám, bude v ňom prameňom vody prúdiacej k večnému životu.“ V tomto verši by sme si mali zdôrazniť slová „v ňom“. Tento prameň je „v ňom“, to znamená v nás. V ktorej našej časti? Ján 4:24 hovorí: „Boh je Duch, a tí, ktorí Ho uctievajú, musia uctievať v duchu...“ (RCV). Prečítaním si celého kontextu 4. kapitoly Jánovho evanjelia zistíme, že táto živá voda, prameň v nás, je v našom duchu. Pokiaľ chcete piť Pána, nemyslite si, že z vonku Pán vstúpi do vás. Pán je už vo vás, vo vašom duchu. Teraz sa musíte naučiť otvárať sa. Otvorte Pánovi svoju myseľ, srdce a ducha. Potom voda začne prúdiť z prameňa. Keď tento prameň začne vyvierať a prúdiť, osvieži vás a vy budete piť Pána.
Tento prameň nie je nič vonkajšie, ale pochádza z hlbín vašej bytosti, z vášho ducha. Tento živý prameň je vo vás, avšak môžete ho zastaviť, skryť, obmedziť a uzavrieť hlboko v sebe. Pán už nemusí vstupovať, no vy sa musíte otvoriť, aby mohol prúdiť. Keď bude vo vašom vnútri prúdiť Pán, budete napojení. Dnešný problém tkvie v tom, že kresťania túto víziu nemajú. Sme len toho názoru, že Pán je Stvoriteľ, skutočný Boh, ktorého sa musíme báť, musíme Ho milovať a slúžiť. Teda musíme urobiť niečo, čím by sme Ho potešili a uctievali Ho. Neuvedomujeme si, že On je pre nás všetkým. Je naším životom, zaopatrením života, pokrmom, nápojom a vzduchom pre naše potešenie. Strom života nie je mimo nás, ale vnútri nás. Toto živé zaopatrenie máme v sebe, a preto sa musíme naučiť otvárať sa Pánovi ako svojmu živému, vnútornému zaopatreniu života.
Mali by sme sa modliť: „Pane, pomôž mi, aby som sa Ti otvoril.“ Otvoriť sa nie je až také jednoduché. Keď sa o to pokúsite, spoznáte, kde sa nachádzate. Možno sa otvoríte len do určitej miery. Poprípade sa neotvoríte do hĺbky. Musíte sa z toho poučiť a snažiť sa otvoriť. Pokiaľ má Pán niekoho mocne spasiť, závisí to od miery pokánia tohto človeka. Znamená to teda, ako hlboko sa dokáže Pánovi otvoriť. S veľkou pravdepodobnosťou sme už roky spasení a od Pána sme dostali mnoho lekcií, ale dokonca aj dnes sa ešte potrebujeme naučiť jedno – otvoriť sa z hĺbky svojej bytosti. Ak prídete k Pánovi a budete sa modliť „Pane, pomôž mi, aby som sa Ti otvoril“, uvidíte, že vo vašom vnútri vytryskne živá voda a vyleje sa von. Tento tok živej vody vám prinesie zaopatrenie života. Nesnažte sa konať správne, ale snažte sa otvoriť z hĺbky vnútra Pánovi.
Musíme sa naučiť prichádzať k Pánovi novým spôsobom. Nevyhnutne sa naučme kontaktovať Pána tým, že sa vnútorne otvoríme. Prosme Pána: „Pane, pomôž mi otvoriť Ti svoju myseľ, srdce i ducha a celú svoju bytosť, hlbiny svojej bytosti. Pane, odhaľ mi Svoje bohatstvo a vlož sa do mňa, aby som Ťa mohol vychutnávať.“ Pokiaľ sa Pánovi takto otvoríte, uvidíte, aký je skutočný, dosiahnuteľný a drahocenný. Vo vnútri budete vnímať Jeho prítomnosť a budete Ním naplnení. Nie je len váš život, ale aj pokrm (chlieb života), nápoj (voda života) a vzduch (dych života). Všetky tieto veci sa týkajú Pána ako stromu života. Musíme sa naučiť, ako Ho máme vstrebávať, vychutnávať, sýtiť sa Ním, piť Ho, ba dokonca vdychovať Ho. K tomu vedie len jediná cesta – naučiť sa otvárať svoje vnútro.
Otvorte sa Pánovi a naučte sa s Ním tráviť nejaký čas. Zabudnite vtedy na svoje potreby, starosti, rodinu, domáce záležitosti, prácu a na všetko ostatné. Len sa otvorte Pánovi a nejakú chvíľu Ho vychutnávajte. Jedzte, pite a vdychujte Ho. Bez ohľadu na našu zaneprázdnenosť sa musíme trikrát denne posadiť a niečoho sa najesť. K najzdravším návykom patrí to, že sa sústredíme iba na samotné jedlo. Ak sa snažíte počas jedenia niečo vybavovať, z jedla jednak nebudete mať pôžitok a jednak si môžete poškodiť trávenie. Nerád pri jedle vybavujem telefonáty. Podobne nerád zdvíham telefón, keď sa modlím a trávim čas s Pánom. Všetci sa musíme naučiť vyčleniť si čas, počas ktorého nás nič zvonka nevyruší a keď otvoríme celú bytosť Pánovi, aby sme sa mohli z Neho iba tešiť.
Naučte sa kontaktovať Pána tak, že si uvedomíte, že je vaším pokrmom, nápojom a vzduchom. Musíte sa z Neho tešiť. Musíte sa Ním sýtiť, piť a vdychovať Ho. V dôsledku toho bude váš kresťanský život zdravý a vy budete normálni. Sme trochu nezvyčajní, pretože si príliš aktívne počíname a aktívne konávame skutky, ale sme pasívni pri jedení a vychutnávaní Krista. Pána nevychutnávame dostatočne a z toho dôvodu Ho aj veľmi málo vyjadrujeme a zastupujeme. Keby sme sa poriadne a dostatočne sýtili Pánom, hojne a zhlboka Pána pili a stále Ho vdychovali z hĺbky svojej bytosti, bolo by naše vyjadrenie a zastupovanie Pána silné.
Potrebujeme sa stiahnuť a vzdať sa aktivít, konania skutkov, lopoty a námahy. Musíme ísť k Pánovi a podvoliť sa Mu. Naučme sa k Nemu prichádzať a tráviť s Ním čas. Prestaňme s našimi prácami pre Pána, s akýmikoľvek činnosťami pre Neho. Odhalil som jedno tajomstvo: ak chcete prestať so všetkými vecami pre Pána, tak sa musíte naučiť otvárať. Čím viac a hlbšie sa otvoríte, tým lepšie to bude. Musíme sa otvárať z hĺbky svojej bytosti. Naučte sa túto jednu vec. Potom sa vo vás prejaví Pánov obraz a Pánova autorita ako život. Vďaka vášmu otvoreniu vo vás bude prameniť živá voda. Vy sami ste prekážka, ste kameň na prameni a kal. Musíte sa prekopať k prameňu vo svojom vnútri a živá voda bude môcť potom prúdiť.
Naučte sa otvárať. Následne vychutnáte Pána ako strom života. Pri strome života je aj tok živej vody a čerstvý vzduch ako dych života. Pokiaľ sa Pánovi otvoríte, On vytryskne z vášho vnútra. Nato budete vnútorne vyživení, zavlažení, občerstvení a posilnení. Budete správni vo svojej osobe, bytosti, vo všetkom čím ste, a nielen v tom, čo konáte. Nech nás Pán uvedie do Svojho zámeru, aby sme Ho vychutnávali ako svoj život a zaopatrenie života a mohli sme Ho vyjadrovať podľa Jeho obrazu a zastupovať Ho Jeho autoritou na zemi.
© 2019 Living Stream Ministry
Prvé vydanie - október 2019