Kontaktovať Pána, byť naplnení v duchu a mať správne kresťanské stretnutia pre naplnenie Božieho večného zámeru

Obrázok

KAPITOLA 1.
TRI VÝZNAMNÉ ZÁLEŽITOSTI V PÍSME

Biblické čítanie: Ef 3:11; Gn 1:26; 1Kor 15:45; 2Kor 3:17

BOŽÍ POHYB V SPOJENÝCH ŠTÁTOCH
Predtým, ako som sa do Spojených štátov presťahoval, som ani len nepomyslel na to, že by som to niekedy mohol urobiť a ani mi vôbec nenapadlo, že by som sa tým niekedy mohol zaoberať. Keď som navštevoval Spojené štáty, prichádzal som jednoducho ako návštevník, ktorý nemá žiaden úmysel zostať. Zatiaľ čo som bol tu, pozorne som sledoval situáciu. Jednu noc, keď som bol v San Franciscu, povedal som bratovi, s ktorým som bol, že mám určité cítenie, že Pán chce niečo učiniť na západnom pobreží Spojených štátov. Potom, čo som zostal s týmto bratom dva alebo tri dni, odišiel som zo Spojených štátov a nemal som žiadne plány sa vrátiť. Myslel som si, že ak Pán chce urobiť niečo v Amerike, určite vzbudí tamojších svätých, aby toto dielo vykonali. Po určitom čase, aj napriek tomu, že som ešte stále nemal pomyslenie na presťahovanie sa do Ameriky, som pocítil, že Pán na mňa nalieha, aby som Ameriku znova navštívil. Z tohto dôvodu som prišiel do Spojených štátov po tretí krát. Mojím úmyslom bolo zostať tam tri mesiace a potom sa vrátiť na Ďaleký východ. Keď sa tieto tri mesiace schyľovali ku koncu, naplánoval som si návštevu Taiwanu a Manily. Všetko bolo pripravené na môj odchod, avšak Pán mi nedovolil odísť. Pán ma tam jednoducho zdržiaval. To bolo pre mňa veľké utrpenie. Mal som túžbu odísť, ale Pán mi nedovolil odísť. Napokon som získal  presvedčenie, že nemám žiadnu inú voľbu, iba sa podriadiť Pánovi. Povedal som Pánovi: „Pane, musím ísť spolu s Tebou. Vzdávam sa. Pôjdem teda spoločne s Tebou a zostanem tu.“ Potom som si bol už úplne istý, a tak som okamžite poslal telegraf na Ďaleký východ, oznamujúc bratom, že sa nebudem môcť vrátiť. Zo Seatlu, kde som v tom čase pobýval, som zavolal do San Francisca. Povedal som bratovi, že mám bremeno navštíviť Sacramento a potom ísť do Los Angeles. Krátko nato som Sacramento navštívil. To bolo prvýkrát, čo som navštívil miesto bez toho, že by som bol najprv pozvaný. V tom čase Pán mocne používal dve knihy napísané Watchmanom Nee — Normálny kresťanský život a Normálny kresťanský cirkevný život. Pred tým, ako boli tieto dve knihy vydané v Amerike, som navštevoval miesto za miestom a videl som, ako Pán vzbudzoval Svojich hľadajúcich. Tiež som si povšimol, že skoro všetci títo hľadajúci boli vzbudení Pánom v predošlých dvoch až piatich rokoch. Keďže Pán pripravil hľadajúcich veriacich, potom v čase, keď boli vytlačené tieto knihy, hladní kresťania jednoducho zhltli ich obsah. Tieto dve knihy boli publikované presne v správnom čase. Fakticky bol Normálny kresťanský život publikovaný v tom istom mesiaci, čo som nadobudol presvedčenie, že ma Pán vedie k tomu, aby som zostal v Amerike. V tom čase, popritom ako som sledoval ohromnú reakciu na spisy Watchmana Nee, prijímal som list za listom a telefonát za telefonátom od veriacich z celej krajiny. Tieto veci pre mňa boli potvrdením, že Pán skutočne túžil spraviť niečo úžasné v Spojených štátoch, v oných dňoch.

TRI VÝZNAMNÉ ZÁLEŽITOSTI V PÍSME
V tomto posolstve sa zamyslíme nad troma významnými záležitosťami v Písme. Prvou záležitosťou je Boží večný úmysel, Boží najvyšší zámer. Boh je Božskou osobou, ktorá má myseľ, emócie a vôľu a je plná múdrosti a túžby. A práve preto musí mať vo Svojej Božskej mysli určitý úmysel, a tento úmysel musí byť ako božský, tak aj večný. V liste Efezanom 3:11 sa hovorí: „Podľa odvekého predsavzatia, ktoré sa uskutočnilo v Kristu Ježišovi, Pánovi našom“ [NT]. Vo svetle tohto verša sa potrebujeme spýtať: „Čo je Božie odveké predsavzatie?“ Druhou záležitosťou, o ktorej v tomto posolstve musíme pouvažovať, je spôsob, ktorý si Boh vyberá na uskutočnenie Svojho odvekého predsavzatia. Hneď ako zistíme čo si Boh podľa Svojej vlastnej túžby predsavzal, potrebujeme zistiť aj to, ako toto predsavzatie naplní. Treťou záležitosťou, ktorou sa budeme zaoberať, je spôsob, ktorým Boh aplikuje to, čo uskutočnil na nás. Teda najprv sa potrebujeme zamyslieť nad Božím večným predsavzatím, potom sa zamyslíme nad tým, ako Boh naplnil Svoje predsavzatie a napokon preskúmame, ako je toto uskutočnené predsavzatie aplikované na nás.


Boží večný zámer
Celá Biblia zjavuje, že v minulej večnosti Boh zamýšľal učiniť niečo podľa Svojej vlastnej túžby. Boh zamýšľal urobiť jednu vec — získať skupinu ľudí, ktorá by bola Jeho žijúcim Telom, a ktorá by vyjadrovala Boha Otca v Bohu Synovi ako v Bohu Duchu. Boží večný zámer spočíva v tom, aby Boh mal Svoje žijúce, súhrnné Telo, skrze ktoré by mohol byť vyjadrený ako Trojjediný Boh. Boh Otec v Bohu Synu ako Boh Duch, by tak boli vyjadrení a prejavení skrze súhrnné Telo, zložené z ľudských bytostí. Boh je tajomný, večný, neohraničený, a zároveň má aj túžbu byť vyjadrený a prejavený. Kvôli tomuto Boh stvoril človeka. Človek bol posledným z Božieho stvorenia. To nám naznačuje, že všetko, čo Boh stvoril pred tým ako stvoril človeka, bolo len prípravou na stvorenie človeka. Hneď ako Boh všetko pripravil, stvoril človeka. Z toho vyplýva, že človek je stredobodom Božieho stvorenia. Boh stvoril človeka ako stred Svojho stvorenia takým spôsobom, ktorý bol zmysluplný. Človek bol stvorený na obraz Boží a bol poverený Božou božskou autoritou nad všetkým stvorením (Gn 1:26). Zo skutočnosti, že človek bol stvorený na obraz Boží vyplýva, že človek bol stvorený na to, aby vyjadroval Boha, pretože obraz je určitým vyjadrením. Napríklad, ak by som si vás odfotografoval, fotografia zachytí váš obraz a bude vaším vyjadrením. To, že bola človeku daná autorita nad celou zemou, znamená, že človek má byť Božím zástupcom na zemi. Zo spôsobu, akým Boh stvoril človeka, môžeme pochopiť, že Boží zámer so stvorením človeka spočíval v tom, že Ho človek bude vyjadrovať a bude Ho aj zastupovať. Toto je Boží večný zámer.


Uskutočnenie Božieho večného zámeru
Ako Boh napĺňa to, čo si zaumienil? Ako Boh získa skupinu ľudí, ktorá Ho bude vyjadrovať a zastupovať? Boh napĺňa Svoj zámer skrze vtelenie, ukrižovanie a vzkriesenie. Skrze vtelenie sa Boh stal človekom. Tým, že tak učinil, spojil sa a premiešal sa s človekom. Ježiš bol teda Bohočlovek, Človek spojený a premiešaný s Bohom. Tento Človek žil na zemi tridsaťtri a pol roka a potom zomrel na kríži. Jeho smrť bola všezahŕňajúcou; keď zomrel, všetko zomrelo v Ňom (por. 2Kor 5:14). Následne po Svojej smrti vstal z mŕtvych a vo Svojom vzkriesení vložil Svoj život do človeka (Jn 12:24; 1Pt 1:3). Vo vtelení priniesol Boha do človeka a vo vzkriesení priniesol človeka do Boha (Jn 14:6, 20). Toto je spôsob, akým Boh uskutočňuje Svoj večný zámer.


Aplikovanie uskutočnenia Božieho večného zámeru
Teraz si potrebujeme uvedomiť, ako je toto uskutočnenie aplikované na nás. Aplikovanie tohto uskutočnenia Božieho večného zámeru sa deje úplne a iba Duchom. V deň Turíc, následne po Pánovom vzkriesení, bol Svätý Duch vyliaty z nebies na zem. Tento Duch je všezahŕňajúci. Kristovo vtelenie, ľudské žitie, smrť a vzkriesenie sa nachádzajú v tomto Duchu, ktorý je uskutočnením Krista. Boh Otec je vtelený v Synovi a Boh Syn je uskutočnený ako Duch (14:10, 16-20). V tomto Duchu je všetko čo potrebujeme. Na to, aby bolo uskutočnenie Božieho večného zámeru aplikované na nás, Duch postupuje v troch krokoch: znovuzrodí nás, premieňa nás a zapríčiňuje, že si uvedomíme, že sme údmi Tela. Keď sme prvýkrát počuli evanjelium a prijali sme Pána, všezahŕňajúci Duch do nás vstúpil a znovuzrodil nás (3:6). V znovuzrodení sme do seba prijali Boha samotného ako život. Toto bol začiatok nášho duchovného života. Znovuzrodenie je prvým krokom, ktorým Duch postupuje v uplatňovaní uskutočneného Božieho zámeru na nás. Po znovuzrodení Duch pokračuje v práci na nás tým, že nás premieňa zo starej – ľudskej prirodzenosti, do novej – božskej prirodzenosti. Toto je druhý krok, ktorým pokračuje Duch v aplikovaní uskutočnenia Božieho zámeru na nás. Tretím krokom, ktorým Duch postupuje, je práca v nás, za účelom toho, aby sme si uvedomili, že sme údmi Tela Kristovho. Duch pracuje v nás, požadujúc od nás, aby sme vstúpili do života Tela, do cirkevného života. Zatiaľ, čo nás Duch premieňa, začneme si uvedomovať, že musíme mať spoločenstvo s ostatnými a že musíme viesť život stretávania sa. Život vzájomného stretávania sa je životom stretávania sa s inými kresťanmi. Toto je život Tela. Nikdy nemôžeme byť individualistickými kresťanmi. Práve naopak, musíme sa pripojiť k ostatným veriacim. Toto je požiadavka Ducha vo vnútri nás. Ak sa ráno stretávate s Pánom osamote, určite vás Pán bude vnútorne viesť k tomu, aby ste sa večer stretli so svätými. Je to preto, lebo Pánovou túžbou je mať a vybudovať Telo, ako Svoje súhrnné vyjadrenie. V čase Pánovho návratu bude Pánova práca premeny v nás dokončená a Pán premení dokonca aj naše telo na Jeho oslávenú podobu (Flp 3:21). V tom čase budeme spolu so všetkými svätými božským, súhrnným vyjadrením, prejavením, a ako takí budeme vyjadrovať Boha Otca v Bohu Synovi ako Bohu Duchu. Predstúpme teda všetci pred Pána a zamyslime sa, kde sa vo vzťahu ku týmto trom záležitostiam — záležitostiam Božieho večného úmyslu, naplnenia Božieho večného úmyslu a aplikovania Božieho večného úmyslu — nachádzame.


OTÁZKY A ODPOVEDE
Otázka: Môžete nám povedať, aký druh duchovného hnutia začínate?
Odpoveď: Ako odpoveď na túto otázku by som povedal, že my nemáme v úmysle byť časťou akéhokoľvek hnutia. Keď si vypočujete takúto odpoveď, možno sa budete pýtať: „Ak brat Lee nezačína žiadne nové hnutie, tak potom čo vlastne robí?“ Môžem vám na to odpovedať iba týmito slovami: Boh stvoril nebesia, zem a človeka, ale človek padol. Takže skrze vtelenie prišiel Boh Sám, aby bol druhým človekom (1Kor 15:47). Tento človek zomrel na kríži, aby ukončil celé staré stvorenie a potom vo vzkriesení sa zmenil na Ducha, aby tak mohol vložiť Svoj život do všetkých tých, ktorí uveria v Neho (v. 45). Tí, ktorí veria v Neho a príjmu Jeho život do svojho ducha, sú Telom Kristovým. Božia túžba je, aby toto Telo vyjadrovalo Boha Otca v Synovi, skrze Ducha. Toto Telo je cirkev (Ef 1:22-23; Kol 1:18). Kdekoľvek na zemi sa títo veriaci budú nachádzať, mali by sa spoločne stretávať ako súhrnné Telo Kristovo. Mali by sa stretávať, aby vyjadrovali, vyzdvihovali, vyvyšovali a kázali Krista. Toto je cirkevný život. Z cirkevnej histórie vieme, že Satan učinil a neustále činí mnohé veci, aby poškodil Telo Kristovo a pravý cirkevný život. Jedna z hlavných vecí, ktoré spáchal, je to, že priniesol mnohé cudzie prvky do Cirkvi. Ak by ste umiestnili kovový klinec niekde
do svojho tela, tento cudzí prvok by poškodil vaše telo a zapríčinil by mu veľké utrpenie. To je práve to, čo Satan spravil Telu Kristovmu. Popri vnášaní cudzích prvkov do Tela, Satan učinil mnoho iného za účelom rozdelenia Tela. Takže, keď sa dnes zamyslíme nad stavom Kresťanstva, uvedomíme si tieto dve veci — cudzie prvky a rozdelenie. Rímskokatolícka cirkev priniesla do cirkvi mnohé cudzie prvky a protestantské skupiny vyprodukovali mnoho rozdelení. Raz som čítal článok, ktorý bol napísaný po prvej svetovej vojne. Brat, ktorý napísal tento článok povedal, že v roku 1919 bolo viac ako 1500 denominácií. Tiež povedal, že v tom istom čase bolo viac ako 100 rozdelení medzi Bratmi. Toto bolo v roku 1919. Len si uvedomte, o koľko viac rozdelení tu musí byť dnes. To svedčí o hroznej a padlej situácii.
Hľadiac na túto situáciu, poznačenú cudzími prvkami a rozdelením, sa vynára otázka, čo by sme mali urobiť a čo robí v tejto veci Pán? Dnes Pán pracuje na tom, aby vyviedol Svoj ľud zo všetkého poškodenia zapríčineného cudzími prvkami a rozdelením. Nechceme mať žiaden druh hnutia; práve naopak, pochopili sme, že Pán nás vyvedie z negatívnych vecí, privedie nás späť do pôvodného stavu cirkvi a povedie nás, aby sme mali úplne jednoduchý cirkevný život. Musíme zabudnúť na všetky cudzie prvky a na všetky rozdelenia a musíme praktizovať cirkevný život jednoduchým a všeobecným spôsobom. Kdekoľvek sme, a kdekoľvek pôjdeme, mali by sme sa stretávať s ostatnými svätými ako súhrnné Telo na vyjadrenie, prežívanie, vyvyšovanie a kázanie Krista jednoduchým spôsobom. Veríme, že toto je niečo, čo Pán obnoví v týchto posledných dňoch.

Otázka: Kto by mal byť vylúčený a kto by mal byť prijatý do cirkevného života? Koho by ste odporučili, aby sme prijali do cirkevného života?
Odpoveď: Tí, ktorí by mali byť vynechaní sú jedine tí, ktorí nie sú spasení. Musíme prijať všetkých veriacich. Všetci znovuzrodení veriaci sú členmi Tela Kristovho, dokonca aj tí, ktorí sú v katolíckej cirkvi. Ak majú niektorí z katolíckej cirkvi túžbu zúčastňovať sa na cirkevnom živote, musíme ich prijať. Ak nemajú túto túžbu, je to ich vec a nič na tom nemôžeme zmeniť. Naša zodpovednosť spočíva v tom, aby sme zabudli na všetky cudzie prvky, a aby sme opustili rozdelenie. Ak by za mnou niekto prišiel a spýtal sa ma, do akej cirkvi chodím, odpovedal by som mu, že jednoducho patrím do cirkvi. Je iba jedna cirkev v celom vesmíre a ja patrím do tejto cirkvi. Ak by sa ma spýtali, akým druhom kresťana som, povedal by som, že som jednoducho iba kresťan.

Otázka: Niektorí budú spochybňovať možnosť praktizovania týchto vecí v miestnom meradle. My všetci sme údmi duchovnej cirkvi, ale ako môže byť toto všetko zrealizované v skutočnosti?
Odpoveď: V Písme je táto záležitosť veľmi praktická. Kdekoľvek sú kresťania, mali by sa stretávať, aby praktizovali život stretávania, život zhromaždenia. Toto je požiadavka Ducha vo vnútri všetkých veriacich. Ak ste v Las Vegas, mali by ste sa stretávať s ostatnými veriacimi v Las Vegas. Nemali by ste zostávať doma, a byť roztratenými kresťanmi. Potrebujete sa pripojiť k ostatným. Je to veľmi jednoduché. Problémom však zostáva, že nás mätie situácia v dnešnom Kresťanstve. Ak by sme žili v prvom storočí, a prijali by sme Pána, verím, že by to pre nás bolo veľmi jednoduché. Pochopili by sme našu potrebu pripojiť sa k ostatným kresťanom, ktorí sú okolo nás. Dnes by sme mali učiniť tú istú vec. Keď žijeme v Los Angeles, mali by sme sa jednoducho spojiť s ostatnými veriacimi v Los Angeles. Problémom dneška je, že keď nejaký veriaci príde do Los Angeles, nevie, kam by šiel, pretože je tu tak veľa zmätku. Dnešná situácia je plná zmätku, ale principiálne platí, že cirkev je niečo jednoduché. Je pravá, božská, večná, nebeská, duchovná a patrí Pánovi. Ak dnes chceme pochopiť cirkevný život, potrebujeme sa zbaviť všetkých cudzích vecí, ktoré sú v Kresťanstve, opustiť všetky rozdelenia a byť jednoduchými, všeobecnými kresťanmi, stretávajúcimi sa na mieste, kde chválime Boha v Kristovi, skrze Ducha, a kde zakúšame, vyvyšujeme, vyzdvihujeme, vyjadrujeme a kážeme Krista.

Otázka: Zdá sa, že nie je jednoduché nájsť skupinu veriacich, ktorých túžba duchovne rásť je dostatočne silná na to, aby boli ochotní ísť touto cestou. Čo to teda veriaceho stojí, aby bol privedený do bodu, kedy bude mať túžbu ísť touto cestou?
Odpoveď: Toto sa vzťahuje ku tretej významnej záležitosti, nad ktorou sme sa zamýšľali skôr v tomto posolstve — k aplikácii naplnenia Božieho večného zámeru. Otázka, ktorú ste položili, sa vzťahuje k tomu, ako môžeme aplikovať, čo Kristus uskutočnil. Keď stretneme neveriaceho, potrebujeme mu kázať evanjelium. Toto je pre nás všetkých jasné. Avšak čo by sme mali robiť, keď stretneme veriacich? Keď stretneme skupinu kresťanov, ktorí boli znovuzrodení Pánom, a spozorujeme, že si obzvlášť neuvedomujú duchovné záležitosti, potrebujeme im pomôcť. Predovšetkým v tom, aby boli zasiahnutí Kristovou láskou. Kvôli tomuto sa musíme veľa modliť. Modlime sa: „Pane, potrebujem týchto svätých. Uvedomujem si, že sú pravými bratmi a sestrami v Kristovi. Pozorujem však, že aj napriek tomu, že sú znovuzrodení, príliš Ťa nemilujú. Pracuj v nich a zapríčiň, aby Ťa viac milovali.“ Popri tom, že sa modlíme za týchto veriacich, potrebujeme mať s nimi aj spoločenstvo, aby sme povzbudili ich srdcia, že by milovali Pána viac. Ak by začali milovať Pána viac, a ak by sa Mu vydali, Duch by v nich mal pôdu, a bol by tak schopný pracovať v nich a spôsobiť, že budú mať túžbu ísť touto cestou. Ak máme túžbu uskutočňovať pravý cirkevný život, musíme sa opätovne zasvätiť Pánovi. Mali by sme ísť k Pánovi a povedať Mu: „Pane, zapríčiň, aby som Ťa viac miloval.“ Prvý verš piesne číslo 368 hovorí:

„Ó, k Tebe lásky viac! Ó, Pane, viac!

Vypočuj modlitbu na kolenách;

to mojou prosbou je:

Lásky viacej k Tebe, lásky viacej, Pane, k Tebe!“

Potrebujeme milovať Pána viac a potrebujeme aj iným pomôcť, aby Ho milovali a hľadali viac. Potom bude mať Svätý Duch pôdu v nás k tomu, aby nás priviedol a aplikoval na nás všetko, čo Boh uskutočnil pre Svoj večný zámer.

Prejdite do: 
Tagy: